Alúvium Moravy       11.04.2009


 

 Opustením úbočí Devínskej Kobyly pokračovala naša cesta popod zrúcaniny hradu Devín. Na rozdiel od  turistov vychutnávajúcich si slnečné lúče  v súlade s občersvením tunajších reštauračných zariadení sme  smerovali k sútoku Dunaja a Moravy, ktorej tmavé vody vytvárali impozantné divadlo rozhrania dvoch odlišných tokov. Tento jav si nikdy nenechám újsť.  Pohľadom na odchádzajúci remorkér sme svoje pohľady sústredili ku hradným bralám majestátneho Devína. V povetrí sa vznášal párik sokolov, na bralách v skromných podmienkach zakvitol taričník a ako sme pohľadom klesali k zemi... môj lovec objavil  "biologický živý tmel" . Užovka fŕkaná sa tak dokonale maskovala v praskline brala, že oko bežného turistu nemalo dôvod vzrušovať sa jej prítomnosťou.  Samozrejme vycvičenému oku fotografa prírody takáto  abnormalita nesmie újsť. Po krátkom stretnutí s dnes prvým hadom sme sa vydali preskúmať breh sútoku. Hneď po pár metroch sme narazili najprv na samčeka a o chvíľu neskôr na samičku jašterice zelenej. Evidentne boli zvyknutí na ľudskú prítomnosť, samička si dokonca dovolila "pospať" a pustila nás pritom len na niekoľko centimetrov.  Po úspešnom fotolove sme zamierili k zátopovej oblasti, očakávajúc žabiu prítomnosť. Tak sa i stalo. Z brehu to skákalo o sto šesť. V stojatej vode, plnej lístia a popadaných stromov nachádzali svoj úkryt zelené skokany snáď všetkých druhov - zelený, krátkonohý, či rapotavý , skokan štíhly sa tiež unúval pred objektív  a... kunka červenobruchá, druh, ktorý sme doposiaľ nemali kvalitne nafotený do našej zbierky. Tento raz nám neunikla a podarilo sa nám zhotoviť veľmi pekné zábery  snáď vo všetkých polohách. Niektoré zo žiab , vedomé si bezpečnej vzdialenosti sa vyhrievali polihijúc na lístí, akoby sme tam ani neboli. Trebárs skokan zelený na ktorom sme si vyskúšali telemakro. Obrovskou škodou bolo, že sa nám nepodarilo zachytiť jedného skokana rapotavého. To bol kus do knihy rekordov .Dovolím si tvrdiť že mal určite cez 15 centimetrov a vylihoval si tesne pri hladine na brehu.Bol v strehu a kým sme však nabili fotozbrane ... nasledoval dlhočizný skok a troma tempami sa vzdialil asi 3 metre a zmizol pod plávajúcim lístím. Dokumentácia teda chýba, ale zážitok ostane asi navždy. Kunkami sa to neprestávalo hemžiť. Boli snáď všade. Po chvíli sme sa dostali na miesta, kde bol väčší kľud a ten nám priniesol ďalší úlobok. Užovky obojkové tu teda vôbec nie sú vzácnosťou. Narazili sme na pár metroch asi na 5-6 jedincov . Dokonca aj na páriace sa, ktoré však po zašuchotaní vkĺzli pod hladinu. Vyliata Morava nám dokázala, aká je dôležitá pre život a rozmnožovanie týchto druhov. Bolo úžasné pozerať na miesta, kde sme fotili suchou nohou fuzáče pyžmové a dnes tam bol minimálne meter vody. To však patrí ku tomuto biotopu  a bez jarných záplav by sme nemohli nachádzať takú pestrú plejádu druhov na tak malej rozlohe.  Už sme mali čosi v nohách a každý, kto fotografuje nie statickým spôsobom vie že takáto  túra trvá asi päťkrát dlhšie ako bežná turistika. Blížila sa druhá hodina poobede a nás už čakalo len stretnutie s bocianmi, ktorí pravidelne prilietajú a hniezdia na stĺpe pod Kobylou. Nesklamali. Samička sedela a samček dával pozor na všetko, čo sa v najbližšom okolí deje. Korčuliari a cyklisti presúvajúci sa po hrádzi ho evidentne nezaujímali, zato vyčkávajúce individuá so zaujímavými prístrojmi ho držali v strehu.  Úspešné fotenie tohto krásneho vtáka dalo bodku za nádherne prežitým dňom v lone prírody. To čo sme zažili za tento krátky úsek, len zopár hodín, odporúčame každému prírodu milujúcemu človeku. 

 

Komentáre

Nový príspevok
nick  
text
 
 
459+7štyri  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist
aktualizované: 21.11.2017 23:18:39